Sonifikácia ako umelecký prostriedok
Katedra | Katedra zvukové tvorby |
Kvalifikační typ práce | A |
Vedoucí práce | OŽVOLD, Martin |
Autor práce | Procházka, Dávid |
Oponent | HUSNÍK, Libor |
Datum obhajoby | 2023-09-14 |
Abstrakt | Bakalárska práca sa zameriava na problematiku sonifikácie ako nástroja umeleckej tvorby, opierajúc sa o súbor výkladov jej definičného rámca vyplývajúcich z viac ako troch dekád prieskumu a publikácií. Cieľom práce je analyzovať potenciálny rozpor tejto konceptualizácie vymedzenými princípmi sonifikácie s použitím transformácie dát do zvukovej domény v rámci kontextu umeleckého diela. Ako prípadová štúdia pre demonštráciu týchto téz je zvolený zvukový objekt - grafofón. Na ňom sa ilustruje široká škála definícií a prístupov k procesu transcodingu dát do zvukovej formy. Výstup tejto práce pomocou tejto štúdie naznačuje, kde sa nachádza hranica pre tento fenomén, a akú dôležitú úlohu hrá exaktné definičné a taxonomické zakotvenie pre tento proces v tak subjektívnej sfére ako je umenie, či je nevyhnutné pre adekvátne využitie, alebo či ponechanie sonifikácie v otvorenejšom rámci môže umožniť väčšiu kreativitu a umeleckú subjektivitu. V širšom rámci by mal smerovať k diskusii o význame definícií a hraníc v kontexte umenia. |
Překlad abstraktu | This bachelor's thesis focuses on the matter of sonification as a tool for artistic creation, drawing on a set of interpretations within its definitional framework that have emerged from over three decades of research and publications. The aim of the thesis is to analyze the potential discrepancy between the conceptualization outlined by the defined principles of sonification versus the application of data transformation into the auditory domain within the context of artistic work. These premises are illustrated as a case study of the sound object - grafofón. The case study showcases a broad range of definitions and approaches to the process of transforming data into auditory domain. The output of this work, facilitated by this study, suggests the delineation of boundaries for this phenomenon and the (in)significance of precise definitional and taxonomic anchoring in this process within the subjective realm of art. It questions whether such definition is necessary for adequate utilization, or if leaving sonification in a more open framework could foster greater creativity and artistic subjectivity. In a broader context, this should contribute to the discussion about the significance of definitions and boundaries in the artistic domain. |
Signatura | F_KP 05193 |
URL | http://hdl.handle.net/10318/18630 |
Instituce zpřístupňující práci | Akademie múzických umění v Praze.Filmová a televizní fakulta. Knihovna |
Klíčová slova | sonifikace |
Klíčová slova | zvuk |
Klíčová slova | zvukové nosiče |
Klíčová slova | umělecká tvorba |
Klíčová slova | kategorizace a klasifikace |
Obor vzdělání | Zvuková tvorba/ |
Instituce udělující titul | Akademie múzických umění v Praze.Filmová a televizní fakulta |
Udělený titul | BcA. |
Typ studijního programu | bakalářský |
Název | Sonifikácia ako umelecký prostriedok |
Překlad názvu | Sonification as an artistic creation tool |
Typ práce | Bakalářská práce |