Putujúci duch

Abstract

Predkladaná dizertačná práca sa pokúša o definíciu mechanizmov, sledovanie trás a popis konkrétnych prvkov prenosu inšpirácie medzi dvomi významnými nezávislými divadelnými skupinami – od zdroja, dánskeho Odin Teatret, k prijímateľovi, českému Divadlu Continuo. Využívajúc poznatky mladého vedného odboru memetika o mémoch – prvkoch kultúrnej nákazy – dokazuje, že obe divadlá nielenže patria k jednému špecifickému prúdu divadelných skupín, no prenos tu vytvoril hlboký, nenáhodný a dobre pozorovateľný vzťah manifestujúci sa notoricky sa opakujúcimi znakmi. V jednotlivých kapitolách sa práca zameriava na komparáciu podobných a rozdielnych čŕt oboch divadiel vzhľadom na ich predkov, filozofiu, charakter života skupiny (nezávislosť a slobodu, miesto, budovu, hodnoty skupiny, rozsah aktivít atď.), inscenačnú tvorbu (v oblasti tréningu, fyzikality, herectva, réžie a dramaturgie repertoárových a nerepertoárových inscenácií, atď.), výskum, pedagogiku a ich potomkov. Profil Divadla Continuo, ktorému je v práci venovaný väčší priestor, je doplnený popisom a dokumentáciou skúšobných procesov jeho dvoch inscenácií a ich výsledkami – repertoárovým predstavením Betwixt and Between z roku 2021 and nerepertoárovým letným site-specific projektom Ostrovy z roku 2020. Práca bola vypracovaná na základe niekoľkoročného výskumu, ktorý pozostával zo štúdia textových a audio-vizuálnych materiálov, no aj osobných a praktických skúseností autora s obomi skupinami.