Ilja Zeljenka a jeho organová tvorba

Abstract

Ilja Zeljenka patril k najvýraznejším postavám generácie slovenských skladatelov, ktorá sa formovala pod vplyvom klasikov hudby 20. storočia a európskej avantgardy 50. a 60. rokov. Jeho dielo bolo zretelne štýlovo individualizované už od prvých opusov. Vo formovaní Zeljenkovej hudobnej reči je markantných viacero poloh, od neoklasicizmu, ktorý sa stal základom jeho ďalšieho smerovania, cez postwebernovské koncepcie, vplyv Novej hudby a expresionistickú črtu 60. rokov až po folklórom inšpirovanú tvorbu a neoromantické orientácie v 70. rokoch. Prerastajúc tradíciu, v snahe o pestré výrazové nuansy, načrtol Ilja Zeljenka nový charakter zvuku a formy, aj vďaka čomu jeho skladby s úspechom zneli na Slovensku a tiež mimo jeho územia. Za svoju tvorbu získal viacero domácich i zahraničných ocenení. Prácu som rozdelila do jednotlivých kapitol, počnúc životopisom, kompozičným vývojom jeho tvorby a sústredením sa na analýzu jeho organovej tvorby.