Stolovanie, hravosť a performativita

Abstract

Táto bakalárska práca pojednáva o využívaní jedla v súčasnej umeleckej praxi, konkrétne v performance, či dielach využívajúcich performatívne postupy a prvky a kladie ich do juxtapozície s využívaním jedla v renesančnej maľbe. Snaží sa pri tom nachádzať spoločné znaky a prepojenia ako stolovanie, hravosť, či performativita. Práca porovnáva tieto dve epochy teórie a dejín umenia, (renesanciu a súčasné umenie) a rozdeľuje využitie jedla v umení na dve kategórie. Jedlo ako zobrazovaný námet — symbol, či odkaz a jedlo ako médium a síce priamo prítomný tovrivý element. Problematika jedla ako vyobrazovaného námetu hovorí o jedle ako o prostriedku pre zobrazenie konkrétnej situácie, historickej udalosti, či skôr kultúrno — historického kontextu, alebo aj ako o prostriedku na zobrazenie symbolu moci, solventnosti, či sociálno — politického postavenia vyobrazených postáv v spoločnosti. Problematika jedla ako média, zas operuje na subjektívnej úrovni, kde autori primárne pracujú s osbnými príbehmi a skúsenosťami. Vyvstávajú tu témy ako domov, rodina, či mágia, no venujú sa ale aj témam ako globalizácia, migrácia, či ekológia a etika.

Prácu som doplnil svojim tzv. nežným manifestom, ktoré popisuje moju súčasnú umeleckú prax, moje rozhodnutia a motivácie pri práci s jedlom v umení a prepája tak teoretickú časť bakalárskej práce s praktickou.